Pozitívny šok. V hudbe aj v živote.

Autor: Tomáš Lehotský | 31.7.2012 o 10:10 | Karma článku: 8,71 | Prečítané:  862x

Ak ste vychovaní v slušnej rodine, ísť na koncert heavy-metalovej kapely je ako na prvom rande pozvať dievča na 20 deka tresky. Prúser. A kým príhoda s treskou môže byť po čase vtipnou anekdotou k táborovému ohníčku, návštevu heavy-metalového koncertu nemusíte prežiť. Alebo?

Hovadá a hovadice

Festival Žákovic Open 2012. Na pódiu je Jana Kirschner. A je skvelá. Plná energie a veľmi sa teší. A veľa z jej dobrej nálady sme si mohli uchmatnúť aj my.

Keď však začne spievať svoje pomalé veci, ťahá ma to preč. Ale kam? Stage 2 obsadila metalová skupina ČAD. Meno nič moc, žáner nič moc. Proti svedomiu novoročného predsavzatia však nič nezmôžem: spoznávať, spoznávať, spoznávať.

A tak sa blížim k hlučnému stage-u 2 a v diaľke pomaly doznieva Kiršnerkin Pokoj v duši. Vstupujem do veľkého stanu a spevák zareve: „Ste hovadá a hovadice!“. „Len odvahu“, vravím si.

 

Blondína na base a spevák, čo recituje básne

Prvé myšlienky na útek. Hluk, rámus, bordel. Ako z prúdového lietadla. Nie, horšie. A spevák, čo si odbehol z castingu na nízkorozpočtový horor. Ale mám rád šokujúce zmeny. Nie ako keď na stretávke zo strednej zistíte, že štvorkár spolužiak je úspešný podnikateľ. Tie pozitívne. A ČAD pozitívne šokoval.

Po prvé: v kapele hrá žena. Jasné sexista, poviete si. Ale žena v kapela je takmer vždy záruka, že sa vystúpenie neskončí masakrom. A to je jednoznačne plusový bod.

Po druhé: spevák nie je masový vrah. Počas prestávky zabával a sem-tam zarecitoval zo svojich textov. Nerezignovaný týpek, čo naplno zakričí to, čo si veľa z nás často myslí. A aj o tom, by mala byť muzika. Dík.

A to najdôležitejšie: zaujímavé texty. Žiadne len-tak rýmovačky. Niektoré sú plné nadávok, niektoré zabavia, iné provokujú. Posúďte sami:  „A veže v tomto meste sú celé sklenené / a tvory čo v nich žijú, sú chodiace kamene / vysajú život z toho, kto sa im nepokloní / to sú oni.“

 

Metalová pointa

Jasné, jeden koncert zo mňa „metláka“ neurobí. Ani nepotrebujem. Len svet ma neprestáva prekvapovať svojou rozmanitosťou a zaujímavosťou.

Niekedy je dobré zísť z vyšliapaného chodníka. Občas to chce odvahu, inokedy je to náhoda alebo novoročné predsavzatie. Takmer vždy si to však vyžaduje prekročenie vlastného tieňa.

Niekedy je dobré objaviť v sebe metalistu, pankáča, kuchára, knihomoľa, športovca, dobrodruha atď... Častokrát sa pred nami odkryje zaujímavý svet, ktorý sme doteraz zbytočne ignorovali.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Policajný odborár: Útočiť na ženu od chrbta nie je normálny zákrok

Ak by mali policajti kvalitnú výbavu, počet incidentov by klesol, tvrdí policajný odborár MARIÁN MAGDOŠKO.

DOMOV

Kaliňák nepovažuje sotenie ženy za podstatné, nová ombudsmanka to skúma

Policajný prezident Tibor Gašpar chce zlepšiť psychickú prípravu policajtov.

KOMENTÁRE

Dni Islamského štátu sú takmer spočítané, ale teror v Európe nezmizne

Radikálni bojovníci sa vracajú do Európy.


Už ste čítali?